Závislosť je dosť zradná záležitosť. Môže vzniknúť celkom znenazdajky alebo sa pomaly rokmi vyvíjať a silnieť. Jej sila je zradná a môže vás zdrapiť práve, keď to nebudete čakať.
Nikto z nás nie je dokonalý, hoci mnohí sa o to snažia. Prezentujú svoje životy ako keby boli dokonalé, no nie sú, to vie predsa každý. Dokonalosť je klam, ktorým sa snažíme oklamať druhých a možno aj samých seba, že všetko zvládame a stíhame. No, nie o tom som chcela…
Ja by som vedela svoju závislosť nazvať ZÁVISLOSŤ NA KOFOLE. Áno, prvý krok je ten, že si svoju závislosť priznáte. Ja som si to už veľa krát pred sebou priznala. Áno, mám problém, no nemám silu ho riešiť. Nie je to len tak začať riešiť sám seba, keď nemáte dostatok sily. Úplným vylúčením svojej závislosti sa naskytnú určite abstinenčné príznaky. V prípade nich nesmiete poľaviť. Zaujímavosťou je napríklad to, že keď som prestala piť kofolu, tak ma ráno prestalo bolievať hrdlo. Bojím sa takisto, že moje zuby si odnesú to neustále pitie sladkej vody. Možno je to tým, že mi ju mamina zakazovala alebo tým, že sme ju doma nemali. Potom som išla na internát a tam som si mohla kúpiť, čo som chcela. Nikto ma tam nepoznal, tak som si pokojne nakúpila kofolu a pila ju na litre. 
Tam vznikli zárodky mojej závislosti. Teraz mám vlastnú domácnosť, no kofolu milujem stále. Keď budem tehotná, dúfam, že sa mi chuť na kofolu zmení a nebudem ju mať. Kvôli bábätku som ochotná sa jej vzdať. Kvôli svojej postave som to nedokázala. Aj keď som držala diétu, tak som si kofolu kúpila a namiesto toho som radšej nejedla. Priznať si porážku závislosti to už chce guráž. Vždy som sa tešila práve na oslavy, pretože som vedela, že sa tam bude nalievať kofola. To bolo moje želanie. Môj manžel už podotkol, že nie som závislá na alkohole, ale na kofole. Smutné, ale je to tak. Len čo s tým spraviť.
Aj vy sa pasujete s nejakou závislosťou?
